Pri potulkách Slovenským rudohorím môžete nájsť množstvo krásnych a pokojných miest. Jedným z nich je aj pútnické miesto zasvätené Snežnej Panne Márii nad obcou Úhorná. Už viac ako 200 rokov prichádzajú sem pútnici načerpať silu, predložiť svoje životy, radosti, strasti Panne Márii. Kostol Panny Márie Snežnej sa nachádza v nadmorskej výške 991m a každoročne sa tu konajú púte, poväčšine prvý augustový víkend. (V tomto roku – 5.8. – 6.8.2023).
Prečo Panna Mária Snežná? Sviatok sa spája s legendou, podľa ktorej sa v noci 5. augusta 352 zjavila Panna Mária rímskemu patríciovi Jánovi a pápežovi Libériovi. Panna Mária chcela, aby jej bol postavený kostol na mieste, ktoré označí. Ráno našli na mieste, kde stojí dnes Bazilika Santa Maria Maggiore v Ríme, sneh. Výročie posviacky hlavnej mariánskej baziliky v Ríme slávime každý rok 5. augusta.
Pôvodná kaplnka bola drevená. Posvätená bola 31.5.1813. Od toho roku sa konajú púte na toto miesto a teda píšeme pútnickú históriu tohto miesta. Značnú časť materiálu na stavbu kaplnky – ako drevo a šindle – venovala vdova po zosnulom grófovi Štefanovi Andrássymi, Žofia rod. Serédyová. Na hlavnom oltári bol obraz Madony s dieťaťom. V 90. rokoch bola kaplnka vykradnutá a medzi odcudzenými vecami bol aj tento obraz Madony.
Pod kostolom sa nachádza prameň, pri ktorom je postavená malá kaplnka, v ktorej je uložená cca 2m socha Panny Márie. Celá kaplnka je postavená z kameňov bieleho kremeňa, ktoré sem priniesla mládež z Úhornej. V jednej z mariánskych piesní Jednotného katolíckeho spevníka spievame: Kvetinky májové, – Márii sa kloňte, – zvončeky hájové, – Márii zazvoňte, a možno aj preto je okolo kaplnky vysadené množstvo kvetov.
Dnešná vizáž kostola a okolia je vo veľmi veľkej miere spájaná s osobou a menom Štefana Herka. Bol to bohoslovec, ktorý sa v lete roku 1925 v blízkych kúpeľoch liečil na tuberkulózu, ktorá bola už v pokročilom štádiu. Pri svojich prechádzkach po okolí sa dostal ku kostolíku i k neďalekému prameňu. Toto miesto si obľúbil a chodieval sem častejšie. Prosil Pannu Máriu o svoje uzdravenie a sľúbil jej, že ak sa uzdraví, postaví jej priamo pri prameni kaplnku.
Jeho zdravotný stav sa skutočne zlepšil. V roku 1929 bol vysvätený na kňaza a splnil svoj sľub. Z vlastnej iniciatívy, z vďačnosti za uzdravenie, na mieste pôvodnej drevenej kaplnky z roku 1813, začal budovať nový kostol. Stavba začala v roku 1937 a posviacka dokončeného kostola sa konala 10.8.1941. Kostol bol postavený z milodarov veriacich farnosti a okolia.
Ak sa odvážite vstúpiť do lesa a neostať iba v komforte lúky a výhľadu, krížová cesta zo železnými krížmi vás dovedie k tzv. Žaláru, kde je uložená socha Trpiaceho Spasiteľa s dvoma adorujúcimi anjelmi. Táto socha bola 15.8.1932 posvätená v kostole v Krásnohorskom podhradí a prinesená mládežou na toto miesto.
Odhliadnuc od toho, či sa tu stali alebo nestali fyzické uzdravenia, je toto miesto miestom, kde sa už viac ako 200 rokov ľudia modlia. Je to skutočne miesto požehnané a uzdravujúce. Verím a viem, že toto miesto je miestom zázrakov. Ako ten, ktorý tu je často, ktorý má možnosť stretávať sa ľuďmi, viem, že sa tu udialo množstvo duchovných zázrakov a duchovných uzdravení. Veď na čo je nám zdravé telo, keď máme chorého ducha?