Tie dni, milovaní, ktoré uplynuli medzi Pánovým zmŕtvychvstaním a nanebovstúpením, neprebehli naprázdno, lebo v nich boli potvrdené veľké sviatosti a zjavené veľké tajomstvá.
V týchto dňoch sa odstraňuje strach z krutej smrti a ohlasuje sa nielen nesmrteľnosť duše, ale aj tela. V týchto dňoch Pán dýchnutím vlieva všetkým apoštolom Ducha Svätého a svätému apoštolovi Petrovi viac ako ostatným prikazuje po zverení kľúčov od kráľovstva starosť o Pánov ovčinec.
V týchto dňoch sa Pán pripája k dvom učeníkom na ceste ako tretí a ako sprievodca a aby rozohnal všetky mraky našich pochybností, karhá ťarbavosť naľakaných a vystrašených učeníkov. Srdcia, ktoré osvietil, sa zapaľujú vierou. Boli chladné, ale keď Pán vysvetľuje Písma, rozhorievajú sa. Pri lámaní chleba otvára sa aj zrak spolustolujúcich; a oveľa šťastnejšie sa otvorili oči tých, ktorým sa zjavila jeho oslávená prirodzenosť, ako oči prarodičov nášho rodu, ktorí pocítili hanbu za svoje previnenie.
Cez celý čas, milovaní, ktorý uplynul od Pánovho zmŕtvychvstania až po jeho nanebovstúpenie, Božia prozreteľnosť sa starala o to, to učila a vtláčala do očí i do sŕdc svojich, čo bolo potrebné, aby spoznali, že Pán Ježiš Kristus naozaj vstal z mŕtvych, ako sa naozaj narodil, trpel a umrel.
A preto sa svätí apoštoli a všetci učeníci, ktorí boli smrťou na kríži naplašení a vo viere v zmŕtvychvstanie neistí, tak posilnili jasnou pravdou, že sa pri Pánovom odchode do nebeských výšin nielenže nermútili, ale boli plní veľkej radosti.
A naozaj bol to veľký a nevýslovný dôvod k radosti, keď pred očami svätého zástupu vystúpila ľudská prirodzenosť ponad dôstojnosť všetkých nebeských tvorov, aby prevýšila zbory anjelov a bola vyzdvihnutá nad slávu archanjelov a aby sa nezastavila na nijakom stupni svojho povýšenia, iba keď zasadne na trón večného Otca a pripojí sa k sláve toho, s ktorého prirodzenosťou sa spojila v Synovi.
Z Rečí svätého pápeža Leva Veľkého
