Starší ľudia by si určite s nostalgickým povzdychom spomenuli na svoje detstvo a advent. Rorátna svätá omša v skorých ranných hodinách mala svoje čaro. A ako je to dnes?
Na Vianoce sa dá pripravovať rôznymi spôsobmi. Upratovaním, pečením, návštevou vianočných trhov, varenýn vínom, koláčmi… alebo aj duchovne. Napríklad rorátmi – adventnými svätými omšami pri sviečkach v skorých ranných hodinách.
Aký to je paradox, že my kresťania máme vstávať tak nekresťansky skoro aby sme išli na omšu, keď by sme sa mohli radšej vyspať a ísť na niektorú z omší večer! No adventný čas je časom očakávania a naše očakávanie by malo byť aktívne. Naše srdce túži po Bohu a my musíme mať odvahu pripraviť cestu Pánovi, ktorý prichádza. Odvahu premáhať svoje vlastné slabosti, zvíťaziť nad sebou a svojou pohodlnosťou.
Roráty, votívne sväté omše ku cti Panny Márie, začínajú vždy pred svitaním, aby nám pripomenuli, že aj pred narodením Ježiša Krista ľudstvo „kráčalo vo tmách“ (Iz 9,1). Tma v kostole pripomína svet, ktorý je v tme, a naopak, ožiarený oltár symbolizuje Krista, ktorý prichádza ako pravé svetlo sveta. Tak ho predpovedali proroci, a tak ako to o sebe aj sám povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8,12-13) Naši predkovia chodili do kostola s lampášmi, ktorými si svietili na cestu a ktoré ich doviedli do cieľa. Podobne ako maják je pre námorníkov nádejou, lebo im oznamuje, že už nie sú ďaleko od pevnej zeme a zároveň ich aj vedie svojím svetlom do bezpečného prístavu, tak je naším svetlom počas celého adventu Kristus. Po skončení rorátnej svätej omše zvyčajne nasleduje ešte malé agapé, ktoré nám dáva príležitosť začať deň v spoločenstve ako rodina.
